DANIEL STRAKÚŠEK: ANNA / Homosapiensi / Expresívny autoportrét (na rozbor)

.Tulák

Cudzou ulicou ide pes.
Hlava v betóne,
chvost duševne zlomený.
Brucho prázdne,
telo špinavé a slabé.
Pohľad plný hrdosti;
nebude predsa prosiť!?
Váha hladu
na jeho čele mu nedovolí
pozerať sa hore; na slnko.
Žije v tieni...!
Namiesto kúskov chleba,
mu do papule hádžu kamene!
Každý škrabanec píše romány
o tom, aký je svet;
o zdvorilosti pánov,
ironicky pomenovaných
Homosapiensi

...

.(Pokus o) Expresívny autoportrét

Dva modré oblaky,
s ktorých prší vždy a stále,
znovu na bielej oblohe -
zahasili svetlo úsmevu,
lebo videli, že je tma
šťastejšia ako šťastie.
Dlhý zdroj vetrov hrá svoju
sivú melódiu fláut -
mení biele slniečko na polmesiačik,
ktorý sa pozerá dolu, akoby kreslil graf:
f(x) = - 1/2 (x - 1)2 + 2
Rozpráva o vodopádoch a zatmení.
Nad všetkým vládne
hustá, strapatá, noc bez hviezd,
lebo hviezdy sú nádejou - -

...

                                                                

                                                       ANNA

Stačí jeden pohľad                                                   Slovo
a v celom univerze oka je len                                  a v skľúčenej mysli svieti
on -                                                                            on -


                                                        ten krásny palindróm


...

Autor je aktívnym členom Bratislavského literárneho klubu BRAK.