Lenka Pieterová: Sestry (Kataríny, Roberty a Ireny)

Ukážka z tvorby Lenky Pieterovej

Tvoje sestry, dokonalé Kataríny,

plaché Roberty,

mĺkve, krásne Ireny

a rozhodné Anny,

všetky sú pieskom, ktorý Ti roztvára oči, až uvidíš

letokruhy, hoci strom zostáva celý. Okrúhla

Fausta s mäkkými črtami ako benátska matka, ako baroková

lipa v hustom dychu leta, zatváraš

do kruhu každý rozhovor, všetky rozhodnutia

a pritom nevidíš, že až chyby sú dokonalé.

Zvraty a drobné zvrty ako modriny a pravdivé prerieknutia,

dopisy, v ktorých si zhovievavý

k malosti a oslavuješ moc, ktorá je skvelá, ak je dobrá.

Zapečatené voskom nakrivo ako tvoje ramená,

keď si ešte visela na stromoch, odreté, možno krvavé,

ako je každá pečať. Kvapky vosku nakrivo, ktorými sa pečatí

pečať, ako rosa každé ráno píše kroniku bez viny tými slzami, ktorými

sa Spasiteľ smial v Káne a Kepler posväcoval

sférické obrazy – tie nevynútené rozhodnutia.

Rozhodnutia všetkých hviezd

a ľudí vo včelom tanci. To som ja Roza,

staršia o nový deň.