2014/2015: Grafomani aj debutanti. Taký je BRAK z Bratislavy

„Bratislavský literárny klub BRAK, to by nemal byť iba telefónny zoznam,“ hovorí mi na stretnutí mladý autor Matej Kubriczký. Nazriem následne do mobilu a zistím, že kontakty sa počas troch rokov existencie klubu neskutočne nahromadili. Ide o viac než 20 mladých píšucich ľudí. 

Okolo stola zatiaľ sedí asi 12 najaktívnejších z nich, živo diskutujú o súčasnej slovenskej literatúre. Aj ju píšu. Z ruky do ruky pritom kolujú knihy, novšie i menej nové. Garanova, Kostelanského, Pácalovej...

Ako nebyť brak
„Čo podľa teba nie sme?“ pýtam sa pri inej príležitosti debutanta Romana Beňa, ktorý spolu so mnou tvorivú skupinu zakladal. Negáciou v otázke je trochu zaskočený. „Nie sme literárnym klubom, ktorý by sa – v snahe zviditeľniť seba samých – znížil k osočovaniu a výsmechu,“ píše mi neskôr. 

Mnohé veci sú už jasné. „Brak rozhodne netvoria tí, ktorí svoju tvorbu vnímajú a prezentujú ako najlepšiu, najmodernejšiu a najprogresívnejšiu,“ dodáva tiež debutový autor, Martin Chudík. Hovorí pritom o mnohých brakových grafomanoch, ktorí píšu navzájom veľmi rozdielne. 

V Braku v súčasnosti nájdeme vetvu tradičnej i anestetickej poézie, aj feministickej prózy či drobné pokusy o experiment u najmladších členov. Je to pestré. Členovia majú od 16 do iks rokov a súčasťou ich života je neustály tvorivý konflikt. 

Je to skupina s osobnostnou a tvorivou rôznorodosťou, ktorá si vymieňa skúsenosti, názory a neustále sa (de)formuje.

Nejedna „vybrakovaná“ súťaž
Literárna Senica, Medziriadky, Cena Rudolfa Fabryho či Literárny Zvolen. To je časť súťaží, v ktorých členovia Braku uspeli v rokoch 2014 a 2015. Niektorí kritici hovoria, že úspechy tohto typu nie sú merítkom kvality tvorby, pre mladých autorov sú však dobrým odrazovým mostíkom pre ďalšie napredovanie. 

Na súťažiach vznikajú dôležité priateľstvá s rovnako „postihnutými“ ľuďmi a vďaka spätnej väzbe na vyhodnotení sa autori formujú. V poslednom čase čoraz viac reprezentuje Brak najmladšia odnož jeho členov pochádzajúca zo súťaže Medziriadky. 

Zhruba desiatka aktívnejšie píšucich ľudí trávi spolu čas: požičiavajú si knižné novinky, spoločne sa inšpirujú, publikujú časopisecky a kritizujú si navzájom tvorbu. „Brak je miesto kde sa môžem istiť, že písať básne vlastne nie je až také zvláštne. Som rád, že sa v ňom pomaly presúva stále viac váhy na vzájomnú kritiku,“ hovorí Martin Hatala. 

Udržať pokope toľko rozdielnych mladých autorov je pritom viac než problematické. Budúcnosť Bratislavského literárneho klubu je preto otázna. Nateraz môžeme povedať iba toľko, že vonku sú tri debuty (Vrstvenie, Ukryté v dotykoch, Uložená do stromov). Uvidíme, čo bude ďalej. 

(Článok bol napísaný a publikovaný v roku 2015.)