Zopár uzavretých poetických kapitol (.Matej Makovický)
December 2012:
Signály
Sledujem
ťa. V spätnom zrkadle.
Ja
v ňom nie som,
ty
kreslíš očami. Bodky a čiarky.
Ti-ti-ti-tá-tá-tá.
Že-ty...
TY-si-TÁ.
Tá-is-tá.
Ale
si iná. Prikrátka, pridlhá.
Sledujem
ťa. Stojíme.
Spálila si mi päť nocí.
Spálila si mi päť nocí.
Na
hodinkách popol šiestej.
Nežiariš,
neblikáš.
Šetríš
si zápalku na siedmu.
Nalomená,
ešte budeš horieť.
Sledujem
ťa. Odbočím.
Z
čerstvého zvyku sa otvorí
krvavé rezné ráno.
krvavé rezné ráno.
Február 2013:
S
neurónmi na správnych miestach
...pre tie, ktoré si to vôbec nezaslúžia
dnes ráno je všetko ružové
ako
ibalgin, čo hodinu a pol nezaberá
dnes
je v byte
akosi
príjemne
akosi
prijemne
prázdno
v
kúpeľni som zo seba zmyl
ľaliu
seba ženu pot
vyprchané
šampanské
nutný
popol
krstné
meno
dobrú
milenku zhltne úsvit
dobrá
milenka sa opito
rozplynie tesne predtým
než
si na záver
umyjem
ruky
Júl 2013:
Jedného dňa som
odcestoval
na mape z roku 1991
som sa stihol stratiť
v odžitej
uličke
ktorá sa už
premenila
na spálňu
či iné miesto
pre jednu osobu v
exile
pocestného vo štvorci
E2
a všetky vydýchnuté
cesty na sever
strácajú
pamätihodnosť
na mape z roku 1991
sa na zmiznutom
námestí
točím v kruhu
priehľadný
zmenšený
záblesk v oku
jeden k päťdesiatim
tisícom
Komentáre
Zverejnenie komentára