Zopár uzavretých poetických kapitol (.Matej Makovický)


December 2012:
Signály

Sledujem ťa. V spätnom zrkadle.
Ja v ňom nie som,
ty kreslíš očami. Bodky a čiarky.
Ti-ti-ti-tá-tá-tá.
Že-ty... TY-si-TÁ.
Tá-is-tá.
Ale si iná. Prikrátka, pridlhá.

Sledujem ťa. Stojíme.
Spálila si mi päť nocí.
Na hodinkách popol šiestej.

Nežiariš, neblikáš.
Šetríš si zápalku na siedmu.
Nalomená, ešte budeš horieť.

Sledujem ťa. Odbočím.
Z čerstvého zvyku sa otvorí
krvavé rezné ráno.  

Február 2013:

S neurónmi na správnych miestach

   ...pre tie, ktoré si to vôbec nezaslúžia

dnes ráno je všetko ružové
ako ibalgin, čo hodinu a pol nezaberá
dnes je v byte
akosi príjemne
akosi prijemne
prázdno
v kúpeľni som zo seba zmyl
ľaliu seba ženu pot
vyprchané šampanské
nutný popol
krstné meno

dobrú milenku zhltne úsvit
dobrá milenka sa opito
rozplynie tesne predtým
než si na záver
umyjem ruky

Júl 2013:

Jedného dňa som odcestoval

na mape z roku 1991
som sa stihol stratiť
v odžitej uličke
ktorá sa už premenila
na spálňu
či iné miesto
pre jednu osobu v exile
pocestného vo štvorci E2
a všetky vydýchnuté cesty na sever
strácajú pamätihodnosť

na mape z roku 1991
sa na zmiznutom námestí
točím v kruhu
priehľadný
zmenšený
záblesk v oku
jeden k päťdesiatim tisícom

Komentáre

Obľúbené príspevky