Hana a iné básne. Ukážka z knihy Vrstvenie (.roman beňo)


.Hana
zvonka popolavosivá
prišla si po svoj domov
s náručím plným umlčaných očí

v stollwerckových škatuliach
ich uložila na policu
vedľa svojich
z modrých čísiel
dávno meravých

ryby na tapetách
vsali prvý dym
zo siedmich knôtov

mačacie kadere
sa opäť zakorenili spolu s pamäťou
dlane deravé a biele ako maces
opäť naplnila prácou

len do pece už neprikladá
Hana
zvnútra vráskavá

...

.pred cestou
zhrbená stodola
svorne strážila plachú tmu
do lona jej vkročil starec
a stojace hodinky

ponarovnával si svoje letokruhy
obul nohy pre pokorné cesty

dlho odkladal túto obrátenú kravatu
nevhodnú do spoločnosti

pre šťastie vykročil ľavou
vtedy z neho spŕchlo
všetko čestne nasporené perie

škárou v streche nakuklo
o človeka tichšie ráno

...

.súmračná
v tráve
ktorej od detstva nik nečesal šticu
vyrástol muž
čo spieva vetru

spev je tichý
ako jeho srdce spoza založených rúk
drží v ňom súmrak
dokiaľ nedospieva

z nebeskej osamelosti
sa nad ním panovačne rozkrikuje búrka

zmáčané srdce
má zúfalo hlasné

...

.ichtis
na bezmennej medzi čupí vinohrad
ako urazený chlapec

tesár v ňom hádankami
odkrižoval dvanásteho strašiaka

z hlinených vrások
tu prúdi réva

rýchlejšie než krv
po večeri sa oddá tým
ktorí sa nezmenšili v hádankách

na každú je zhodná odpoveď:
ryba plná sietí

...

.drevená omša

horu – starenu striaslo
od nedeľnej rosy
ľudský vietor ju v spánku oholil
až na zelené strnisko

kamenistým zrakom švihla do doliny
urobila sviatočný krok
ku kostolu
z vlasov jej sestry

sňala si hmlistý klobúk
ďateľ za ňu zaklopal

potulné pne sa stuha prežehnali
(z)nesvätenou miazgou
nevpustili horu na omšu
za všetky vyhorené zápalky

...

.hra
krížom cez nedeľné polia
sa pre(že)hnal vietor

obitá kaplnka na stráni
dávno zanechala litánií
o ľudskej pamäti

v jej zhovievavom tieni
si detváky varia kašičku
z belasej omietky

naoko obedujú
naozaj bez modlitby

...

.pes a poštár
podchladená posteľ
je čitateľný odkaz

v zámke zatancoval kľúč
ranná hmla ťa zhltla
ako hostiu
tá je nevratná

čas z návštevy nikdy neodišiel
zabávam ho hrou
na psa a poštára

oblizujem si svoje rany
a posielam ti ich poštou
bez spiatočnej adresy

do vlastných múk

...

.na kľúč
podvečer mám hrsti
plné mlčania
nevládzem ťa odomknúť

ubolené svetlo práve pretieklo
kľúčovou dierkou

moje slepnúce dlane
ti previnilo blúdia
v predznačených húštinách
odsúdila si ich na dotyk

dnes ponad tvoj horizont nenazrú
slnko je zamknuté

na jeden západ

Komentáre

Obľúbené príspevky